Príbeh 2

6. března 2008 v 16:23 | DreamAngel |  pRiBeHy
Bolo to presne večer na Svätého
Valentína, keď sa Roman rozhodol vyznať
svojej najlepšej priateľke Silvii lásku.
Veril v to, že aj ona jeho ľúbi. Kúpil
jej krásnu kyticu plnú rozmanitých
kvetov a zazvonil pri jej bránke.
Otvorila mu práve ona. On jej podal
kyticu a začal: "Silvi," začal Roman
pomaly "sme kamaráti už veľmi dlho.
Vždy sme sa jeden druhému otvorili a
mohli sa jeden o toho druhého oprieť.
Dnes sa ťa ale chcem spýtať niečo veľmi
dôležité.
Nechceš so mnou chodiť?" Silvia sa na
neho prekvapene pozrela a povedala mu:
"Tie kvetiny sú naozaj nádherné, ale
neviem, či by sme mohli spolu chodiť. Ja
som k tebe nikdy nič viac ako
kamarátstvo necítila a preto asi nie."
"Aha." povedal Roman sklamane. Ani sa
viac nesnažil o to ju presviedčať.
Miesto toho sa rozlúčil a pobral sa na
svoje obľúbené miesto - v parku. V noci
tu bývalo krásne a keď bolo ešte vidieť
na nebi všetky hviezdy, tak to úplne
žiarilo. Vtom počul za sebou kroky.
Otočil sa a za sebou uvidel Dušana.
Vyzeralo to tak, že mal už v sebe aspoň
promile alkoholu "Nazdar. Čo by si
rád?" Tak som sa dopočul, že vkuse
chodievaš za Ivanou a rozprávate sa o
mne." "Sme len kamaráti a nemusíš sa
ničoho obávať. Ja ti ju nechcem
preberať." odpovedal mu Roman. Dušan
však tieto slová nepočul. Miesto toho
vytiahol spod bundy nôž a v podnapitom
stave sa neho vrhol. Roman toto nečakal
a tak sa stalo, že ho Dušan bodol rovno
do brucha. Nôž následne vytiahol "To
aby si vedel, že nechcem, aby si za ňou
chodil. Potom odkráčal preč. Roman mal
plné telo bolesti, ale vedel, že tu
nemôže ostať. Musí ísť niekam, kde sa
dočká pomoci. Domov to mal veľmi ďaleko.
Rozhodol sa preto ísť znovu za Silviou.
S veľkou námahou k nej dokríval pričom
rukou sa pevne držal za brucho, aby
aspoň trochu stlmil krvácanie. Zazvonil
toho dňa už po druhý raz. Silvia mu opäť
otvorila a keď si všimla, že jej
najlepší kamarát je zranený a krváca
strašne sa preľakla. Pozvala ho ďalej a
položila ho na posteľ. Na ranu mu dala
čistú namočenú utierku a potom zavolala
sanitku. Povedali, že prídu čo najskôr.
Romanovi sa stav vôbec nelepšil a Silvia
sa dokonca strachovala, že horší. Roman
nebol schopný normálne rozprávať.
Zvládal iba šepkať a strašne ťažko sa mu
dýchalo. Prešlo 10 minút a sanitka tu
stále nebola. Roman vtedy povedal Silvii
nakoľko cítil, že už umiera: "Vždy som
ťa ľúbil láska moja. Bola si pre mňa
všetkým." "Aj ja ťa ľúbim Romanko."
povedala mu Silvia a na náznak svojich
slov sa nahla k jeho perám a jedinýkrát
v živote ho pobozkala. Hneď potom Roman
vydýchol naposledy. Umrel jej priamo v
náručí. Silvia nevedela čo má robiť.
Bola strašne zúfalá, lebo si uvedomila,
že už nikdy mu nepovie ako moc ho
ľúbila. Nikdy mu to nevedela povedať a
teraz sa to už ani nedozvie. A čo Dušan.
Na druhý deň sa prebral a keď zistil čo
sa stalo priznal sa na polícii a dostal
doživotný trest. Silvia dodnes chodí na
hrob Romanovi a vie, že aj keď sa ešte v
živote ešte určite zaľúbi, už nikdy
nebude ten človek taký ako bol práve
Roman. Ten ju naozaj úprimne ľúbil a ona
mu nevedela povedať, že aj ona jeho.
KONIEC ...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.